O zdravej strave

1. Čo presne znamená termín ,,probiotické kultúry“ resp. „probiotické potraviny?“

2. V ktorých potravinách sa prirodzene nachádzajú probiotické kultúry a v akom množstve; sú v týchto potravinách v dostatočnom množstve alebo je lepšie resp. potrebné konzumovať radšej potraviny obohatené o probiotické kultúry?

Probiotické kultúry sa vyskytujú v kyslých fermentovaných mliečnych výrobkoch typu acidofilné mlieko, jogurt, jogurtové mlieko. Fermentáciou mliečnych cukrov mliečnymi či jogurtovými baktériami dochádza k premene cukrov na kyselinu mliečnu. Typickými probiotickými baktériami mliečneho kvasenia sú laktobacily, bifidobaktérie, niektoré druhy streptokokov, laktokokov, kvasiniek a ďalšich mikroorganizmov. Na to, aby probiotické živé mikroorganizmy pôsobili priaznivo na zdravie konzumenta musia mať niekoľko nevyhnutných vlastností. Musia byť odolné voči žalúdočnej kyseline a žlčovým kyselinám, musia byť schopné prežiť v kyslom prostredí žalúdka, musia sa vedieť uchytiť na črevnej sliznici, pomnožiť sa zažívacom trakte a dočasne ho kolonizovať. Najmä musia byť schopné vytvárať čo najviac takých látok, ktoré pôsobia priaznivo na tráviaci trakt a jeho imunitu. Sú nositeľmi protinádorových a celkovú odolnosť posilňujúcich vlastností.

3. Prečo by sme mali konzumovať výrobky obohatené probiotickými kultúrami a ako nám môžu pomôcť ?

Probiotické výrobky, resp. výrobky obohatené probiotickými kultúrami by sme v ideálnom prípade mali konzumovať každý deň. Z mliečnych probiotických výrobkov si možno denne dopriať 1 až 2 porcie. Probiotické mikroorganizmy predovšetkým normalizujú črevnú mikroflóru, potláčajú svojím rastom a množením choroboplodné mikroorganizmy. Pôsobia tak priaznivo na zdravie a imunitu zažívacieho traktu, znižujú pH čreva, potláčajú rast niektorých karcinogénnych baktérií a majú protizápalové a protinádorové vlastnosti. Probiotické kultúry navyše prispievajú k znižovaniu hladiny cholesterolu v krvi.

4. Kedy je potrebné zvýšiť príjem probiotických kultúr ?

Zvýšená potreba probiotických kultúr je vždy vtedy, keď je ohrozená alebo už potlačená prirodzená črevná mikroflóra. Býva to predovšetkým pri hnačkách spôsobených liečbou širokospektrálnymi antibiotikami, hnačkách v exotických krajinách, liečbe niektorých infekčných alebo zápalových ochorení tráviaceho traktu, liečbe zápalov žalúdka spôsobených Helicobacter pylori, alebo pri liečbe nešpecifických zápalov čreva. Ľudia so zníženou toleranciou mliečneho cukru - laktózy, nemôžu často piť sladké mlieko ani v menších dávkach. Kyslé mliečne výrobky typu acidofilné mlieko, jogurtové mlieko či jogurty sú väčšinou dobre tolerované, nakoľko sa laktóza fermentovala na kyselinu mliečnu. Probiotické kultúry sú vhodné aj pre ľudí s funkčnými poruchami tráviaceho traktu a s narušenou rovnováhou črevnej mikroflóry.

5. Existujú aj potravinové doplnky, ktoré obsahujú probiotické kultúry. Odporúčate užívanie probiotických kultúr vo forme doplnkov výživy alebo vo forme obohatených potravín (funkčných potravín) ?

6. Čo môže spôsobiť dlhodobý nedostatok probiotických kultúr v našom tele resp. hrozia nám v zvýšenej miere nejaké zdravotné rizika pri dlhodobom nedostatku probiotických kultúr ?

7. Prečo užívať probiotiká pri strese a zvýšenej záťaži organizmu ?

8. Ako súvisí zdravie črevnej mikroflóry s našou imunitou a aký má vplyv na imunitu organizmu ?

Probiotiká podporujú nielen lokálnu slizničnú imunitu tráviaceho traktu - prevažne čreva, ale aj stimulujú aj celkovú, tzv. systémovú imunitu. Navyše osídlenie čreva priaznivou črevnou mikroflórou posilňuje celistvosť črevnej bariéry, oslabuje alergické reakcie a pomáha pri liečbe alergických ochorení.

9. Od akého veku je vhodné podávať probiotiká (probiotické potraviny) deťom a prečo sú vhodné užívať ich už od detstva ?

Tráviaci trakt novorodenca neobsahuje žiadne baktérie, a je teda sterilný. Po narodení dieťaťa sa črevo sa iba postupne osídľuje. Na osídľovanie čreva dieťaťa konkrétnymi baktériami majú vplyv rôzne faktory: najmä zloženie stravy dieťaťa, ale aj mikroorganizmy matky a najbližšieho vonkajšieho prostredia. Po skončení obdobia výlučného dojčenia a prechod na zmiešanú stravu sa mení črevná mikroflóra. Probiotické kultúry sa pridávajú do niektorých druhov dojčenskej výživy. Cieľom obohacovania výživy dojčiat o probiotická je snaha o priaznivé ovplyvnenie črevnej mikroflóry a dosiahnutie lepšej ochrannej funkcie črevnej sliznice a priaznivého trávenia. Probiotické potraviny sa v rámci preventívnej zdravej výživy môžu podávať už malým deťom. Ideálne sú jogurty s probiotickými bakteriálnymi kultúrami napr. Probia.

10. Sú probiotické kultúry vhodné aj pre tehotné ženy ? Akým spôsobom im môžu pomôcť resp. dieťatku v prenatálnom vývoji ?

Samozrejme. Je známe, že zdravá črevná mikroflóra nepôsobí priaznivo iba na črevné zdravie, ale pomáha udržiavať potrebnú mikrobiálnu rovnováhu pohlavných orgánov a v močových cestách. Probiotické kultúry sú vhodným preventívnym prostriedkom prevencie gynekologických a močových infekcií a udržiavania zdravia žien, a to aj počas tehotenstva.

11. Prečo je potrebné resp. vhodné užívať probiotické kultúry aj v pokročilom veku – starší ľudia ?

V starobe sa znižuje prirodzená odolnosť organizmu. Starší ľudia sú preto zvlášť citliví na škodlivé vplyvy prostredia a riziko chorobnosti sa zvyšuje. O to dôležitejšie je využitie čo najširšieho spektra preventívnych ozdravných prostriedkov, a to vrátane rôznych súčastí zdravej výživy. Probiotické kultúry v podobe obohatených probiotických potravín a/alebo probiotických doplnkov výživy má preto v staršom a pokročilom veku podstatný význam.